150 rokov strešného okna

IX. storočie

 

Hansa Christiana Andersena

 

 

Podkrovná izba Hansa Christiana Andersena (1805 – 1875): „Pod strechou boli šikmé steny a v nich bolo umiestnené okno – vyzeralo ako ostatné vikierové okná, avšak zabezpečovalo výrazne väčší výhľad. Cez neho som mohol hľadieť na celú kostolnú vežu."

 

 

 

 

 

 

Poulbot

 

 

Nájomný byt, Francúzsko, presvetlenie oknom namontovaným v streche, autorom je francúzsky ilustrátor Francisque Poulbot. V devätnástom storočí sa vo veľkých prosperujúcich mestách Nemecka, Francúzska či Anglicka nachádzali v podkroví domov izby pre chudobnejších obyvateľov.

 

 

 

 

 

 

V britskom múzeu moderného umenia Tate Britain môžeme vidieť obraz Vincenta van Gogha „Chalúpky pod kopcom”, na ktorom je viditeľná presklená strecha.

Vincenta van Gogha „Chalúpky pod kopcom”

 

historicky doložená

 

 

 

Najstaršia historicky doložená zmienka týkajúca sa neštandardných okien pochádza z konca 19. storočia. Už vtedy vystupovali okná v podkroví ako stavebný prvok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1894 Veľká Británia

  • V roku 1894 vo Veľkej Británii oznámili vynález týkajúci sa zlepšenia konštrukcie posuvných a kyvných okien, svetlíkov a dverí tak, aby mohli byť zasklené a čistené zvnútra budovy. V tom istom dokumente je predstavená konštrukcia okna, svetlíka i dverí, ktorých sklo je osadené v drevenom ráme.

Prvý patent týkajúci sa mechanizmu otáčania dreveného okna.

1894 Veľká Británia

Historická dokumentácia (britský patent č. 1724) na zlepšenie konštrukcie posuvných a kyvných okien, svetlíkov a dverí - prihlásené P. Shippobottamom.

 V tom istom roku prihlásili dvaja Briti – A. Schmeil a P. Saar, iný vynález na zlepšenie konštrukcie svetlíkov, aby bol prispôsobený na jednoduché otváranie zvnútra, tesne sa zatváral a chránil pred prenikaním snehu a dažďa.

 

1896 Nemecko

Dôkazy presvetlenia podkrovia v Nemecku. Presklenie v streche dokumentujú nákresy budov nemeckých obchodných domov Wertheim v Berlíne. 

1896 Nemecko

 

XX. storočie

1924 USA

Patent na konštrukcie vetracích strešných okien udelený Ch. Witnellovi. Tento vynález umožňoval otváranie a zatváranie okna tak, aby bolo vhodné na použitie na vetranie miestností, najmä v stodolách, maštaliach a pod.  

1926

V USA bol prihlásený vynález týkajúci sa konštrukcie strešného okna. Patentované riešenie chránilo pred prenikaním dažďovej vody, roztopeného snehu atď., a to aj v prípade prudkého dažďa pri silnom vetre.

20. roky XX. st. - Európa

Patentovaný rad riešení umožňujúcich otváranie a zatvárania strešných okien.

1927

Nemecký patent na mechanizmus slúžiaci na otváranie a zatváranie strešných okien získaný firmou Tischler & Seichter. 

1928

F. Tittman patentoval mechanizmus samouzatvárania strešných okien závislý na hromadení dažďovej vody.

1931

Termín strešné okno sa prvý raz objavilo v nemeckej patentovej prihláške z roku 1931 týkajúcej sa výklopnej konštrukcie.

Patent F. TittmannaF. Tittmann patent samozamykania okien

1938

V historických dokumentoch poľského patentového úradu nájdeme prihlásenie vynálezu na okno pre presvetlenie podkrovia Nemcom Bernardom Szchwarzom. Ideou patentu boli dve prekrývajúce sa časti v tvare písmena „U” vyrobené z keramického materiálu pre úpravu izolácie okna. Z dokumentu vyplýva, že o rok skôr (teda v roku 1937) bol vynález prihlásený v Nemecku. 

Patent na okno dachowe
 
 

V historiografii týkajúcej sa stavebníctva sa termín strešné okno objavuje aj pri informácii na tému patentu priznaného nemeckému konštruktérovi H. Schmittowi. Bol to patent na strešné okno („Dachfenster”) spolu s obložením nachádzajúcim sa nad povrchom strechy, ktoré bolo možné ľubovoľne otvárať a zatvárať.

Historické pramene uvádzajú, že od konca 19. storočia boli udelené patenty na rôzne riešenia týkajúce sa konštrukcie a funkčnosti strešných okien.

Tento typ okna bol vo vtedajšom stave techniky známy a používaný. Naviac sa používal aj v úžitkovom stavebníctve. Okná slúžili nielen na presvetlenie miestnosti, ale aj na vetranie, kde využívali rôzne spôsoby ich otvárania.

 

 

 

 

 

 

 

1942

Vynález Dána Villuma Kanna Rasmussena týkajúci sa konštrukcie závesu do kyvných strešných okien. Riešenie navrhnuté Rasmussenom umožňovalo jednoduchú obsluhu strešného okna. Bolo ho možné nielen ľahko otvoriť, ale aj umyť. Vynález Rassmusena bol v súlade s rozvojom nových technológií.

Po 2. svetovej vojne v krajinách Západnej Európy sa na zateplenie podkrovia začal používať sadrokartón a minerálna vlna. Dôsledkom toho sa rozšírilo používanie strešných okien a ich masová výroba.

70. roky XX. st.

Strešné okná sa stali populárne najmä v 70. rokoch. Masovo boli vyrábané dánskym Veluxom a nemeckými firmami Roto, Blefa a Braas.

90. roky XX. st.

Rozvoj trhu strešných okien v krajinách Strednej a Východnej Európy. Vlastnú obchodnú ponuku mali Česi, Maďari a Slováci.

1991

V Poľsku bola založená firma FAKRO, ktorá sa zakrátko stala lídrom v danej technológii, udávajúc nové štandardy na trhu strešných okien.

Strešné okná v súčasnosti

 

Strešné okná v súčasnosti

V súčasnosti sú na svetovom trhu tri hlavné firmy: dánsky Velux, poľské FAKRO a nemecké Roto. Ostatní výrobcovia majú marginálny podiel na trhu, a to Claus, Faelux, Inlux, Axel (Taliansko), Okfel (Slovinsko), Fenestra, Kubeso, Zima, Solára (Česko), OKPOL (Poľsko), Oman Keylite (Veľká Británia), Andersen (USA), Colambia (Kanada), AHRD (Čína), Folis (JAR), Induro (Španielsko) a Tostem, YKK, Panasonic (Japonsko). Žiadny z nich nemá viac ako 1% podiel na globálnom trhu.

Konštrukcia súčasného strešného okna je výrazne odlišná od prvých typov. Dnešný zákazník očakáva moderné, neštandardné riešenia. Konkurenčné firmy sa predbiehajú s reakciou na potreby zákazníka. Dôkazom je aj stále rastúci počet prihlásených patentov v oblasti strešných okien.

FAKRO je autorom viac ako 100 patentových prihlášok a úžitkových vzorov.

FAKRO je autorom viac ako 100 patentových prihlášok a úžitkových vzorov. Od začiatku pôsobenia poľskej firmy výrazne vzrástol počet patentových prihlášok podávaných výrobcami strešných okien 

 

Základnou ponukou najväčších výrobcov je okno s kyvnou konštrukciou v rôznych variantoch jeho vybavenia. Okrem kyvných okien figurujú kyvné okná z PVC, okná s vyššou osou, kyvno-výklopné, balkónové, super energeticky úsporné okná i okná pre rovné strechy.

Oblasť strešných okien zaznamenala obrovský úspech, ku ktorému prispela firma FAKRO, jedna z najinovačnejších poľských firiem.

 

 

 

 

 

Oblasť strešných okien zaznamenala obrovský úspech, ku ktorému prispela firma FAKRO, jedna z najinovačnejších poľských firiem.  
FAKRO má vlastné moderné výskumné a vývojové centrum. Na vývoji výrobkov pracuje viac ako 100 inžinierov. FAKRO má na svojom konte viac ako 100 žiadostí o udelenie patentu. Do mnohých krajín vyváža nielen strešné okná, ale šíri aj riešenia a tvorivé nápady poľských inžinierov.

Vďaka firme FAKRO Poľsko určuje nové smery vývoja pre medzinárodnú oblasť strešných okien na svete a poľskí výrobcovia sú považovaní za najlepších odborníkov v danej oblasti. Dynamický rozvoj spoločnosti si vynútil od zahraničných korporácií, ako je dánsky Velux i nemecká firma Roto, prenesenie svojej výroby do Poľska.
Poľsko je dnes svetovým lídrom vo výrobe strešných okien. Každé tretie namontované okno na svete je vyrobené v Poľsku.